Stretnutie predsedov výborov pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
krajín V4 tak prinieslo diskusiu o budúcnosti Spoločnej
poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ pre roky 2023 až 2027, ochrane pôdy,
vody, produkcii zdravých a bezpečných potravín, ako aj o dosahoch
klimatických zmien na produkciu potravín.
Podľa šéfa Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
Jaroslava Karahutu (Sme rodina) nie je možné súhlasiť s paušálnym
znížením používania pesticídov a prípravkov na ochranu rastlín, bez
ohľadu na dnešný skutočný stav v aplikácii týchto látok v
poľnohospodárstve v jednotlivých štátoch. "Môže tým dôjsť k narušeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov V4 na úkor starých členských štátov EÚ," povedal Karahuta.
Podľa vyhlásenia je pre zástupcov výborov kľúčové zaviesť opatrenia na
úrovni EÚ v oblasti podpory zvyšovania vôd zádržnej kapacity pôdy a
zostavenie integrovaného manažmentu dažďových vôd z dôvodu predchádzania
negatívnych dosahov klimatickej zmeny.
Požadujú taktiež, aby Európska komisia dôsledne monitorovala výdavky v
rámci ekoschém s cieľom dlhodobej udržateľnosti a produkčnej schopnosti
poľnohospodárskej pôdy, so zameraním na stabilitu obsahu organického
uhlíka v pôde a optimalizáciu pH.
Treťou požiadavkou je vytvorenie dostatočných finančných a odborných
kapacít na vývoj a výskum vakcinácie proti africkému moru ošípaných
(AMO), ako aj prostriedkov na dôslednú prevenciu a eradikáciu
nebezpečných chorôb, ako sú AMO, vtáčia chrípka, ale aj chorôb
prenosných zo zvierat na ľudí.